História (history)

    Predkom greyhounda, ako aj mnoho iných typov chrtov, je jednoznačne kontinentálny chrt, ktorý sa na územie dnešného Anglicka a neskôr celých Britských ostrovov dostal približne v roku 200 nášho letopočtu. Vtedy totiž prebiehala značná migrácia Keltov vo veľkej časti Európy. Práve s Keltmi sa pred-chodca greyhounda dostal aj do Británie. Iná teória tvrdí, že cesta do Anglicka nebola priama, ale viedla cez Škótsko, čo však nijako nemení skutočnosť, že základom pre vývoj greyhounda bol kontinentálny chrt. Pre úplnosť ale treba ozrejmiť aj to spomínané Škótsko. V historických záznamoch sa totiž objavujú písomné svedectvá o psoch kráľa Cranhilinthusa, ktorý s titulom 18. škótskeho kráľa vládol v tom čase na severe Britských ostrovov. Práve tento kráľ vo veľkom choval psov (ich opis presne sedí na chrty), s ktorými výnosne obchodoval po celom Anglicku. Treba si však uvedomiť, že aj keď sa greyhound dostal do Anglicka cez Škótsko, musel sa nejakým spôsobom objaviť i v Škótsku... Akým, o tom môžeme iba polemizovať.

     Oveľa dôležitejšie a podstatnejšie je to, že spočiatku nejestvoval medzi anglickým a kontinentálnym chrtom žiaden výraznejší rozdiel. V skutočnosti šlo o jedno a to isté plemeno. Ozajstný vývoj greyhounda na samostatné plemeno podnietil až v roku 1775 lord Orford. O rok neskôr založil spolok Swaffham Coursing Society, ktorý značnou mierou ovplyvnil smerovanie anglického chrta. Podstatnú rolu ale zohralo aj to, že približne v tom istom čase sa v Európe prestalo loviť s chrtmi. Klasické hony za pomoci týchto psov jednoducho pod vplyvom spoločenských zmien upadli do nezáujmu. Následne kontinentálny chrt pre ľudí stratil význam, a tak ho prestali ako plemeno vnímať. Odrazu to bol iba pes na nič.

      Anglický chrt sa pôvodne choval na lov. Dosvedčuje to, napríklad, skutočnosť z roku 1212, kedy kráľ Ján vyslal zo svojho chovu na hon 240 jedincov v sprievode 18 psovodov. Bol to pes s výraznou silou, ktorú dokázal vhodne využiť pri držaní ulovenej zveri, a to v tom pravom zmysle slova, pretože sa rovnako hodil na lov vysokej, ako aj nízkej zveri.

     V porovnaní s inými obľúbenými plemenami šľachty bol teda chrt skôr akýmsi pracovným psom. Správy o tom, že by ich niekto z urodzených pánov choval iba pre potešenie, sú ojedinelé až zriedkavé.

     Ako už však bolo spomenuté, najdôležitejším medzníkom vo vývoji anglického chrta k dostihovému psovi bol lord Orford a jeho Swaffham Coursing Society. O lordovi Orfordovi treba vedieť, že bol majiteľom tých najlepších anglických chrtov, akých história pozná!

Súčasnosť dostihových psov, medzi ktorými je anglický chrt hviezdou, drží pri živote prestížne podujatie Water-loo Cup Coursing. Samotnou účasťou na týchto pretekoch si pes zaistí neopísateľné uznanie.

     Dnešné postavenie anglického chrta ako dostihového psa sa naplno začalo formovať po 2. svetovej vojne. Viacero chovateľov chovalo niekedy aj desiatky jedincov, ktorých od narodenia pripravovali na jediný účel – dostihy. O obľube psích dostihov v Anglicku čo-to prezrádza aj fakt, že je v tejto krajine vybudovaných takmer 200 dostihových dráh, ktoré spĺňajú požiadavky strešnej dostihovej organizácie National Greyhound Racing.

     Behom vývoja a hlavne v posledných rokoch sa plemeno delí prakticky na dve vetvy, z ktorých každá má svoje charakteristické exteriérové a povahové znaky. Rozdiely sú často tak markantné, akoby sa jednalo o dve rozdielne plemená. "Výstavní" greyhoundi sú šľachtení prevažne na zvýraznenie všetkých exteriérových znakov. Vidíme preto u nich často preuhlené končatiny, ortopedické problémy s príliš klenutými bedrami, extrémne sploštený a hlboký hrudník a výrazne "mačacie" tlapky. Majú preto problémy s rýchlejším pohybom a v povahe sa vďaka hlavnému zameraniu na exteriér prakticky nedbá na povahu a môžu sa preto vyskytnúť jedinci s rôznym stupňom agresivity. K dostihom sa nepoužívajú."Dostihový" greyhound má rovnejší chrbát a bedrá, trochu hrubšiu hlavu so širšou mozgovňou a voľnejšie tlapky (tzv. "zajačie" ). Žiadne výraznejšie odlíšenie od štandardu sa nevyskytuje. Dostihoví greyhoundi sú podstatne menší a skôr dlhší.